Z pro jazdca sa stal majiteľom jednej z najznámejších značiek na trhu. Svein Rassmusen nám prezradil, aké to bolo, cestovať 300 dní v roku, prečo sa rozhodol založiť Starboard a tiež, koho by pozval na večeru.

Značku Starboard riadiš z Thajska. Ako si sa vôbec dostal k windsurfingu?

V roku 1976 mi otec pred platil detskú verziu ča sopisu National Geographic pre deti, v ktorej písali o novom vodnom športe windsurfingu. Hneď ma to zaujalo. Moja sestra vtedy chodila s takým cool chlapíkom Knutom a on u nás v Nórsku prevádzkoval letnú školu vodných športov. Tam som to prvýkrát vyskúšal.

Prvý deň som 45 minút ťahal ťažkú plachtu z vody. Mal som 30 kg a rahno bolo z ťažkého dreva, napriek tomu, keď sa mi to podarilo, mal som pocit, že držím vietor v rukách. Rok som roznášal letáky, aby som si zarobil na použitý Ten Cate Windsurfer.

Jazdil som 10 hodín denne, aj v zime, keď snežilo.

V čase, keď si jazdil profesionálne, bol windsurfing veľmi populárny. Ako vyzeral tvoj rok?

Zažil som zlaté časy windsurfingu. Za rok 30 súťaží, 300 dní cestovania, ale na Štedrý deň som bol vždy doma. Rodina ma podporovala, aj keď vzdelanie zaostávalo, windsurfing však bol pre mňa dôležitejší.

Najradšej som trénoval v San Franciscu, Novej Kaledónii, západnej Austrálii a, samozrejme, u nás v Arendali v Nórsku. V Nórsku som si našiel sponzorov, písal som reportáže do novín. Jeden rok som bol štvrtou najspomínanejšou osobou v nórskej tlači. Zo športovcov ma predbehol iba futbalista.

Ako sa vtedy cestovalo s výbavou?

Lietať s materiálom bolo dobrodružstvo. S leteckými spoločnosťami ste museli mať dobré vzťahy. Vždy bolo treba nahlásiť všetko vopred. Spomínam si na let z Osla do Frankfurtu, keď sa môj 550 cm sťažeň nezmestil do cargo priestoru.

Kapitán Lufthansy poprosil pasažierov na palube, aby sa skrčili a mohli sme sťažeň presunúť do zadnej časti kabíny. Môj osobný hmotnostný rekord je 347 kg.

Ktorý titul si najviac ceníš?

Prvý titul bol prekvapením. V decembri 1983 sa konali Mistral majstrovstvá
na Barbadose. Bolo to pol roka pred olympiádou, keď sa na nej mal windsurfing objaviť po prvýkrát. Viedol som celé pre- teky až do poslednej jazdy. Mal som speedovú dosku a dobre čítal prúdy.

Na poslednej jazde bol za mnou Stephan Van Den Berg, kandidát na olympijskú medailu. Vietor pridával a Stephan mi bol v pätách. Nevidel som, kto prišiel do cieľa ako prvý.

Stephan sa tváril, že on, a ja som bol rád aj za druhé miesto. Rozhodcovia si však išli pozrieť finálový záznam, prvýkrát v histórii, a ja, to malé blonďavé dieťa z Arendalu, som sa stal svetovým šampiónom!

Prečo si prestal súťažiť a začal s vlastnou značkou?

V roku 1993 som mal 30 rokov. Bol som najstarším jazdcom na tour. Na mojej členskej karte stálo dedko. Vtedy som si povedal, že je čas na novú kapitolu.

Keď som sa na konci sezóny pozrel na svoju výbavu, povedal som si, že tento materiál nepomôže tomuto športu rásť. Doska príliš úzka a ťažko manévrovateľná.

Jednou z mojich silných stránok je hľadať riešenia a spájať ľudí. Spojil som sa s jedným z najinovatívnejších shaperov Jeanom Lousom Colmasom z Novej Kaledónie. Spolu sme predstavili svetu jeho technológiu. Dosky boli silnejšie, dlhšie vydržali a boli o kilogram ľahšie ako konkurencia. Prišli sme so širokou doskou GO a zmenili svet windsurfingu. Prišla Formula a ľudia znovuobjavili racing.

A iSonic obrátil slalom naruby. Jazdec, ktorý predtým nikdy nevyhral PWA v slalome, zrazu zvíťazil jedenásťkrát za sebou. Scotty McKercher vyhral na Evo wave board šampionát, na najkratšej
a najširšej doske. Dali sme základy tomu, čo sa dnes považuje za normálne.

Ako hovorí Picasso: „Dobrý vkus je nepriateľ kreativity.“ Nie sme tu na to, aby sme podliehali trendom, stále pozeráme, čo nové môžeme priniesť, aj keď to na prvý pohľad vyzerá divne.

Prečo názov Starboard?

Raz v noci som sedel pod havajskou oblohou. Snažil som sa vymyslieť, aké meno by mohlo vyjadriť značku, ktorú som sa chystal založiť. Hľadal som významy hviezd. Rád si predstavujem, ako hviezdy ovplyvňujú náš život pozemšťanov s naším obmedzeným vnímaním. Nakoniec som sa rozhodol pre všeobecné pomenovanie Star – hviezda. Jednoduché a jasné. Pridal som board a bolo.

Akým smerom sa značka uberá dnes?

Cieľ je stále rovnaký. Prinášať do nášho segmentu inšpiráciu a inováciu. Robiť dosky je zábava, ale došlo mi, že ich výroba prináša veľkú záťaž na životné prostredie. Používame príliš veľa plastu, fosílnych palív. K tomu všetok ten transport, to všetko má na planétu negatívny dosah.

Produkujeme príliš veľa CO2. Takže chcem urobiť zásadné zmeny. Zavolali sme si do fabriky eko expertov, vytvorili sme daň za plastový odpad, zozbierali sme 500 000 kg plastového odpadu

na plážach. Každý, kto si kúpi Starboard, bude, ako hovoríme, plastovo vyrovnaný. To isté sa týka aj stromov. Klimatické zmeny nastávajú aj preto, lebo je ich na svete čoraz menej. Zistili sme, že mangrovníky dokážu absorbovať najviac CO2, takže za každú vyrobenú dosku zasadíme jeden strom. Veríme, že sa pridajú aj ďalšie značky.

Ak by si si mal vybrať jedinú dosku od Starboard, ktorá by to bola?

Určite moje nové dieťa 5’8” Wingboard 2021.

Živý alebo mŕtvy… koho by si pozval na večeru?

Vybral by som si svoju rodinu, za to, že mi umožnila splniť si moje sny. Pozval by som svojho otca Arneho, mamu Tyru, ženu Jeab a dcéru Mayar. Tiež mojich súrodencov a kamošov windsurfistov

z Arendalu. Mám šťastie, že som za svoj život stretol mnoho skvelých priateľov. Počas mojej profi kariéry som zažil viacero zaujímavých večerí. Napríklad raz som skončil u Muhammada Aliho a jeho dcéry.

Vtedy som si uvedomil, ako dokáže športová osobnosť ovplyvňovať myslenie a konanie ľudí. Dúfam, že to dokážu aj naši Starboard šampióni, ktorí budú bojovať za oceány a vyhrajú našu planétu späť.

Text: Jan Bříza

Foto: star-board.com/