Medzi vášňou a šialenstvom je tenká hranica. Kiterka Gabi na nej počas svojho výjazdu na austrálsky bariérový útes párkrát balansovala. 

Half Moon reef je 22 kilometrov dlhá koralová bariéra, ktorá na niektorých miestach vystupuje z vody. Práve tu sa tvoria krásne vlny na jazdenie. Počas neho sa však nachádzate 60 kilometrov od pobrežia Austrálie, uprostred ničoho a so žralokmi plávajúcimi pod vami.

Je ťažké zachovať si chladnú hlavu. Vaša loď kotví kilometer od vás, vietor má silu 25 uzlov a zamračená obloha neveští nič dobré. Aj takéto momenty zažila Gabi s priateľom na svojej kitovej výprave.  

Pri pobreží Geraldton v Západnej Austrálii, na okraji kontinentálneho šelfu, ležia ostrovy Houtman Abrolhos. 122 ostrovov je zoskupených do troch hlavných skupín – Wallabi, Easter a Pelseart, ktoré sú spoločne známe ako „Cintoríny lodí“.

Rozprestierajú sa od severu na juh v dĺžke 100 kilometrov a sú najjužnejším systémom koralových útesov v Indickom oceáne a jedným z najvyšších útesov na svete. „Ostrovy“, ako ich mnohí Austrálčania volajú, sa vyvinuli len pred 6 000 rokmi. Holandskí námorníci ich náhodne objavili v roku 1619 na ceste do dnešnej Indonézie v honbe za cenným korením. 

Vyhradené rybárom 

Keďže covid obmedzil medzinárodné cestovanie a uzavrel hranice Austrálie, moja duša túžila po dobrodružstve. Abrolhos s veľkým potenciálom pre vietor a vlny bol na mojom zozname už dlho. Dostať sa tam je však zložité. Všetkých 122 ostrovov je neobývaných.

Jedinými prechodnými obyvateľmi okrem migrujúcich vtákov a morského života je asi stodvadsať licencovaných rybárov, ich rodiny a palubní sprievodcovia. Dvadsaťdva určených ostrovov slúži ako ich dočasná základňa na komerčný lov homárov.

Na ostrovoch nie sú žiadne ubytovacie zariadenia pre turistov a kempovanie je zakázané. Jediný spôsob, ako vidieť Abrolhos, je loďou alebo ľahkým lietadlom – my sme si vybrali prvú možnosť. 

Našu posádku tvorili okrem mňa kapitán Mick, staviteľ lodí, tesár a surfista, ktorého som stretla pred mnohými rokmi, môj manžel Corey a Scotty Bauer, legendárny surfový fotograf a nadšený rybár. To, že sú ostrovy úplne izolované, znamená, že musíte byť plne sebestační, priniesť si dostatok jedla, sladkej vody a paliva, aby ste vydržali celú zamýšľanú misiu.

My sme nabalili celý príves plný kitových hračiek, zásob, lodného vybavenia a základných vecí a po Margaret river sme ho prepravili do Geraldtonu, nášho východiskového prístavu. Veci sme preložili na Mickovu rybársku loď a vyrazili ku kanálu Geelvink. 

Farebné príbytky 

Po dvojhodinovej plavbe sme zbadali prvé náznaky ostrovov. Ako biele záblesky vo vode. Na niektorých boli farebné chatrče rybárov. Hŕstka malých, nízko položených ostrovčekov mala na sebe doslova len jednu chatrč, ktorá sa takmer dotýkala vody.

Rybári si toto územie chránia, sú to samotári a nemajú radi cudzincov. Stačilo však povedať, že sme sa vybrali vyskúšať nájsť pár kite spotov, a boli v pohode. 

Veterná pauza 

Abrolhos je veterným miestom, kde fúka silný vietor v priemere 25 – 30 uzlov po celý rok. Preto nás na druhé ráno prekvapila hladina ako zrkadlo, totálne bezvetrie. Dni, aké tu za rok spočítate na jednej ruke. Rozhodli sme sa očistiť ulovené ryby a dať ich na ľad.

Zvyšky sme hádzali cez palubu, keď sa zrazu objavil žralok tigrovitý. „Tiger“ patrí medzi najväčšie žraloky a je veľmi plachý. Tento prišiel až tesne k lodi a jeho kŕmenie patrilo medzi jeden z najsilnejších zažitkov. 

Popoludní som sa už takmer vzdala akejkoľvek nádeje na vietor, keď som zrazu zbadala niekoľko bielych čapíkov smerom na západ. Odhodlaná som schmatla svojho draka 12 m², ktorý už mal napojené lanká aj bar.

Keďže sme vedeli, že väčšinu cesty nebudeme môcť získať prístup na súš, pripravila som si doma štyri kity (6 m², 8 m², 10 m², 12 m²), každý s barom, aby som ich vedela odštartovať priamo z lode. Pôvab krásy tohto miesta bol silnejší ako obavy z narazenia finy na super plytký útes.

Jazdila som na kite medzi ostrovčekmi s domami, ktoré žiarili rôznymi farbami. Predstavovala som si, aké to je, žiť tu pár mesiacov v roku. Z niektorých domov vyšli rybári a neveriacky ma sledovali. Myslím, že som bola prvá kitesurfistka, ktorú v týchto končinách videli. 

Loď na dohľad 

Cez noc sa počasie drasticky zmenilo. Tmavá obloha, drsné rozbúrené more a dážď. Rozhodli sme sa zamieriť k reefu Half Moon. Podľa predpovede, ktorú sme si stiahli predtým, než sme stratili mobilný signál, sme videli, že by tam mal byť pekný swell.

Swell znemožňoval ukotviť loď tesne po vetre od brehu. Jedinou možnosťou bolo nájsť miesto o pár kilometrov ďalej. Naša loď tak bola príliš ďaleko od miesta, kde sme mali jazdiť. Snaha nájsť kanál medzi koralmi a dostať sa do lagúny bola výzva sama osebe.

Nebezpečenstvo situácie bolo nepopierateľné, obeťou Half Moon Reef sa v minulosti stalo veľa lodí. Kitesurfing tu môže byť považovaný za samovraždu. Ste ďaleko od lode aj pevniny. Keď sa ku mne pripojil môj manžel na windsurfingu, cítila som sa o niečo bezpečnejšie. Spoločne sme jazdili na vlnách Half Moon Reefu na jednej z najnáročnejších sešn nášho života. 

Nasledujúce ráno sa oblačnosť stratila a vykuklo slnko. Rozhodli sme sa nastaviť kurz na východnú skupinu ostrovov ďalej na sever. Dobrých 14 námorných míľ (26 km) ďalej sme zbadali čistého ľaváka tvoriaceho sa od juhozápadného rohu malého, vetrom ošľahaného ostrova.

Vietor oproti dňu predtým zoslabol, ale podarilo sa mi naštartovať svoju veľkú 12 m zbraň a užívala som si čistú vlnu. Po chvíli však vietor klesol pod 8 uzlov, takže nebolo možné vrátiť sa proti vetru na break. Sešn ma však nakopla a mala som chuť jazdiť, takže sme zdvihli kotvy a presunuli sa ďalej.

Na ďalšom pieskovom násype vykúkajúcom z vody ma privítal uškatec. Jazdila som už vedľa korytnačiek, žralokov, veľrýb, delfínov a iných rôznych tvorov, ale takéto stretnutie bolo prvýkrát. 

Posunutý odchod 

Poslednú noc sme zamierili na Wooded Islands. Ráno sme sa rozhodli preskúmať ostrovček s koralovo-kamienkovou plážou vybielenou slnkom. Bol dlhý 850 metrov a široký 200 a bol to jeden z mála, na ktoré bol povolený vstup. Územie Abrolhos je totiž hniezdiskom morských vtákov aj miestom oddychu pre chránených austrálskych uškatcov. 

Naprieč lagúnou na severovýchod sme si všimli, že so stúpajúcim prílivom sa tam začína lámať vlna. Čo nasledovalo, bola čerešnička na torte: surfovanie v tých najúžasnejších podmienkach, aké si dokážete predstaviť.

Vzhľadom na to, že sme ostali na vlne čo najdlhšie, sme presunuli odchod na ďalšie ráno. O tretej v noci nás však zobudila prudká zmena počasia. Silný vietor lomcoval so slabo ukotvenou loďou, čo sa nám podarilo napraviť v poslednej chvíli.  

Povedať, že cesta späť do Geraldtonu bola drsná, je slabé slovo. Bola to cena, ktorú sme museli zaplatiť za úžasný čas, ktorý sme zažili. V kabíne sa nazbieralo poriadne množstvo vody, mohutné vlny obmývali prednú palubu a jazda na pevninu trvala dvakrát dlhšie. Svojím spôsobom to však bol dokonalý koniec bláznivého dobrodružstva na divokom západe. 

Ostrovy Abrolhos 

Houtman Abrolhos je označení pro 122 ostrovů a přidružených korálových útesů, které se nachází v Indickém oceánu u západního pobřeží Austrálie. Trosky lode Batavia, ktoré tu nájdete, patria medzi najvyhľadávanejšie miesto na potápanie v Západnej Austrálii. 

„Ďaleko od moderného sveta a internetu zažijete svet aký bol kedysi. Neviete, čo sa stane a pokoj sa za sekundu môže zmeniť na nočnú moru.„

Ďaleko od moderného sveta a internetu zažijete svet aký bol kedysi. Neviete, čo sa stane a pokoj sa za sekundu môže zmeniť na nočnú moru.  

text: Gabi Steindl 

foto: Scott Bauer