Rowdy je jednou z možno menej verejne známych, no o to dôležitejších osôb vo svete kiteboardingu. Za svoju pestrú 20-ročnú kariéru v tomto športe stihol rolu profesionálneho jazdca vo viacerých disciplínach, inovátora park ridingu a wakeskate, rozhodcu na súťažiach, kameramana alebo testera kite výbavy.

Boli sme teda nesmierne poctení, keď si Rowdy našiel čas na rozhovor a podelil sa s nami o svoje postrehy pri príležitosti jeho jubilejného 20. roka s kiteboardingom. 

Na začiatok nám prezraď, odkiaľ pochádza tvoja prezývka? 

Keď som bol dieťa, zúčastňoval som sa detských kite táborov a bol tam ešte jeden chalan, ktorý sa tiež volal Alex. A toho sme prezývali Rowdy (v preklade hlučný). Nebol vôbec hlučný, práve naopak, ale takto to chodí v Austrálii s prezývkami.

Máme radi sarkazmus. Jedného dňa chalan zmizol, nasadol na autobus a išiel domov. A keďže všetci mali radi jeho prezývku a ja som ešte žiadnu nemal, tak som si ju adoptoval.  

Odkiaľ pochádzaš a kde momentálne žiješ? 

Som z malého mesta Alstonville ležiacom na severnom pobreží Austrálie. Je to jedno z najznámejších miest na surfing. Momentálne dosť veľa cestujem a často bývam v Poľsku. 

Patrí tvoj homespot stále medzi tvojich favoritov? 

Jasné, myslím, že v okolí nášho mesta sú jedny z najlepších spotov na svete, akurát ten vietor nie je taký konzistentný ako na iných miestach. Ale surfing je top. 

Počul som, že oslavuješ svojich 20 rokov s kiteboardingom, ako si pamätáš staré časy? Čo ťa vlastne priviedlo ku kiteboardingu? 

Pamätám si, ako raz Ian Graham na našej pláži okolo roku 1999 skúšal štartovať svoj 2line Wipika. Bol jedným z prvých ľudí v Austrálii. Ukázal mi videá, a keď som videl Lou Wainmana a Shannona Besta, ako dávajú triky, pripadalo mi to, akoby menili vlny na skatepark.

V tom čase som windsurfoval a predstava jazdiť menšiu dosku ma lákala. Na začiatku som váhal, či zahodiť čas, ktorý som strávil na windsurfe, tiež som nemal peniaze na novú výbavu, ale potom som išiel do toho. 

Ako sa podľa teba za tých 20 rokov vyvíjal kiteboarding? Ide to správnym smerom alebo by si chcel niečo zmeniť? 

Čo je správny smer? Závisí od toho, koho sa pýtaš. Nemyslím si, že je niečo, čo môžeš pomenovať ako správne a nesprávne. Bol by som veľmi rád, keby boli jazdci viac podporovaní a kiteboarding bol braný ako legitímny vodný šport.

Osobne kašlem ma to, koľko má kto likov alebo zhliadnutí videa, dôležité je, či pomáhajú posunúť tento šport ďalej. Dnes sa často pozerá viac na osobu alebo značku ako na šport, a preto kiteboarding stráca identitu a tiež celková úroveň videí jednotlivých značiek za posledné štyri roky poklesla. Jazdcom chýba drive.  

A tvoja vízia na ďalších 20 rokov? 

Nie som si istý. Dúfam v návrat jednoduchého, funkčného materiálu, pri ktorom vízia a filozofia značky je dôležitá rovnako ako produkt. Dúfam, že sa nájdu vášniví jazdci, ktorí si založia vlastné značky a ukážu nejaký progres. 
 

Veľa ľudí si ťa pamätá, keď si robil porotcu v PKRA. Ako si sa k tomu dostal? 

Dotiahol ma k tomu Toby Bromwich. Na národnej úrovni som robil porotcu už roky, vždy ma zaujímalo všetko o board športoch, takže mi to sadlo. Odišiel som, pretože sa mi nepáčilo, čo sa tam dialo a ako často klamali ľuďom a jazdcom.

Nebol som jediný, kto vtedy odišiel. Skončil aj Toby a Ian. V tom čase ma jazdci nenávideli za to, že som odišiel, akoby som ich opustil, ale pravda je taká, že už som sa nedokázal vyrovnať s takouto úrovňou negativity, to bol naozaj stresujúci a hrozný čas, keď som uviazol v pozícii, v ktorej som sa snažil robiť to najlepšie pre všetkých jazdcov, zatiaľ čo niektorým to bolo úplne jedno.  

Pozrime sa krátko na situáciu v pretekoch. Pre väčšinu bežných jazdcov je to mätúce. Bola tu PKRA, potom pár ďalších organizácií a teraz je tu GKA s novým formátom. Dokážeš sa k tomu v krátkosti vyjadriť? 

Ani nie. Ak by som niečo povedal, myslel by si si, že ich neznášam. 

Takže: 

PKRA: Mauricio riadil PKRA roky. Dlho bol najprv jazdec, potom začal organizovať súťaže. Bol to fajn chlapík a podarilo sa mu spraviť celkom dobré turné, na ktorom dostali jazdci zaplatené toľko ako nikdy predtým. 

 
IKA: Prišli z World Sailing asociácie v čase, keď popularita kiteboardingu rástla. Na začiatku som bol proti, pretože som chcel, aby si kiteboarding riadili kiteboardisti. Ale po viacerých súťažiach, kde som videl tú situáciu, som zistil, že väčšina kiterov toho veľa o organizovaní nevie.

Zistil som, že IKA v spolupráci s World Sailing priniesla viac profesionality, čo znamenalo aj vyššiu atraktivitu pre sponzorov eventov. Boli nezávislí, čo považujem za najlepší prístup. 
 

WKWC: To bol moment, keď som sa rozhodol vystúpiť, pretože začali robiť veci, s ktorými som nesúhlasil. Neveril som ich vízii ani tomu, že ju uskutočnia. A mal som pravdu. VKWC zmizlo zo scény a zostali po nich dlhy.

Bol to začiatok konca, upadajúcej pro tour, stále sa meniace mená a zmätky vyvolávali nestabilitu aj u jazdcov a sponzorov. 
 

KRU: Kite Riders Union, teoreticky to bol dobrý krok, spoločenstvo, kde každý jazdec má právo povedať svoj názor. V spojení s IKA by to fungovalo super. Bohužiaľ, viacerí ľudia začali ovplyvňovať jazdcov a nastali nezhody medzi IKA/KRU.

Ďalší Holanďan, ktorý jazdcom sľúbil, že dostanú všetko, o čom snívajú, a nakoniec to nebola pravda. Jazdci sa potom aj vzbúrili, ale sami nemajú zmysel ani čas niečo organizovať, takže sen sa skoro skončil. 
 
 
GKA: Keď KRU nebola schopná vytvoriť profesionálnu tour, prišla GKA. Podporuje ich IKA, ale majú voľnosť robiť to, ako chcú. Dopadlo to tak, že jazdci nemajú žiadne slovo, tour je iba marketingový nástroj, jazdci nemajú silu.

Prečo? Pretože ich značky celú tour vlastnia! Ako sa jazdec môže ozvať, keď event organizuje jeho sponzor, živiteľ? Pre mňa je táto situácia neakceptovateľná. Nemyslím si, že títo ľudia by mali organizovať svetovú šnúru. 

Dosť o pretekoch, prejdime k tebe ako jazdcovi. Si všestranný kiter, ktoré disciplíny ťa bavia? 

Rád o sebe hovorím ako o kiteBOARDEROVI. Kiteboarding je o jazdení na rôznych doskách a za rôznych podmienok. Mám rád všetky disciplíny, aj obyčajný race. Najobľúbenejšie sú wave, freestyle, park a wakeskate. 

Wakeskate je super… je niekto, kto sa ti v ňom vyrovná? 

Myslím, že pár chalanom to celkom ide, ale nikdy si o nich asi nepočul. Alex Campet je celkom dobrý. Ak by som mal odpovedať, tak si myslím, že by som dnes porazil každého. Myslím, že veľa ľudí nechápe, koľko času zaberie naučiť sa na wakeskate jednoduché triky.

Veci ako Backside Bigspoins mi trvali roky, kým som zistil, ako ich skočiť. Veľa ľudí si myslí, že wakeskating je podobný strapless freestylu, ale sú odlišné asi ako race a freestyle.  

V tvojom poslednom videu som videl, že jazdíš vo vlnách unhook. 

Od roku 2004 jazdím unhook. Ľudia si myslia, že neviem jazdiť zaháknutý, ale to je predsa oveľa ľahšie. Jazdiť unhook je výzva. Musíte plánovať dopredu, je to viac ako surfing a dáva vám to väčšiu slobodu.   

Čo by si mi poradil, ak by som to chcel skúsiť? 

Jazdi správnu veľkosť kitu, radšej menší, aby si nebol preplachtený. Poriadne natrimuj draka. Výstroj je v podstate rovnaká, ako keby si išiel jazdiť do parku. Žiada si to čas, nie je tam tajomstvo, ktoré to uľahčí, iba prax. 

V posledných rokoch jazdíš často v parkoch. Prečo to máš rád? 

Vždy ma to bavilo, je to jeden z dôvodov, pre ktoré som začal kitovať. V Austrálii máme veľa parkov. Je to kreatívna disciplína. Ak by som si mal vybrať iba jednu vec, ktorej by som sa venoval, bola by to táto. Nikdy sa pri nej nebudete nudiť.  

Takže porotca, jazdec, kameraman. Podieľal si sa na niekoľkých projektoch, najnovším je Death of Park, ak sa nemýlim. Máš naozaj jedinečný štýl editovania videa, kde čerpáš inšpiráciu? 

Najmä v skateboardingu. To je pre mňa kľúčový board šport. Stále je verný svojim koreňom. Editovanie je ako jazdenie, vidíš veci, ktoré sa ti páčia, prispôsobíš ich sebe a čím viac ich robíš, tým viac si ich prispôsobuješ a vytváraš vlastný štýl. Filmy robím pre riderov a pre progres v našom športe. Chcem podporovať a inšpirovať novú, mladú generáciu jazdcov.  

Mal si šancu nahliadnuť aj do výroby kitov. Bol si pri dizajnovaní a výrobe Ozone kitov? Ako to prebehlo? 

Áno, pomáhal som pri AMPv1. Testoval som materiál a pomáhal pri výbere rôznych dizajnov. Dával som im feedback a vyberal z možností, ktoré mi ponúkali.  

Jedna vec, ktorú si predtým spomenul, sa mi páčila. Prečo si myslíš, že ľudia jazdia malé dosky a potom nevedia ísť proti vetru? Prečo neskúsia niečo väčšie? 

Pretože značky a obchody. Značkám sa nechce robiť väčšie formy, keď sa predáva to, čo ponúkajú. A obchody nemôžu odporúčať ľuďom väčšie boardy, keďže ich nemajú. Z trochu dlhších alebo väčších dosiek by profitoval každý jazdec.

Veľa jazdcov jazdí bezdôvodne malé dosky. Jasné, big air jazdci nepotrebujú zväčšiť dosku, ale reálne, koľko ľudí jazdí big air v 30-uzlových podmienkach?  

Aké veľké je dostatočne veľké? Čo by sme mali jazdiť? 

Závisí od hmotnosti a výšky a čo chcete jazdiť. Všeobecne, muž, ktorý jazdí 142, by ako overall board mal mať 149, pokojne aj 155. 

Čo je tvoj ideálny setup? 

Nemám jeden. Mením veci, ale často je to doska Tranq 155, s ňou zajazdím všetko. Surfboard mám 5’10 squashtail a na wakeskate 41inch. Na foil by som zobral 75 cm mast 1200 medium aspect wing. 

Na záver, máš nejaké posolstvo, ktoré by si chcel odoslať kiteboardingovému svetu? 

Skúšajte a robte veci poriadne. Pracujte a posúvajte hranice tohto športu, zlepšujte jeho kultúru a zvyšujte rešpekt. Spolu to môžeme dokázať. 

Text: Laci & Rowdy 

Foto: Archív Rowdy