Surfmagazin

KVALITNÉ RÚŠKA ZDARMA K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU WINDSURFER / KITESURFER IBA ZA 14,90€!
Foto

Marek Antol alias Paňák, slovenský waverider

Poznajú ho viac vo svete ako na Slovensku či v Čechách. Ešte pred pár rokmi patril k slovenskej špičke a všetci windsurfisti vtedy vedeli, kto je to Paňák.

Surfmagazin

Vždy uprednostňoval jazdenie pre potešenie pred súťažením. Dnes je rozhodcom najväčšieho súťažného windsurfingového kolotoča PWA a EFPT. Svetoví profesionálni jazdci za ním chodia konzultovať jeho rozhodnutia. Legenda slovenskej windsurfingovej scény – Marek „Paňák“ Antol.

Športu zdar a windsurfingu zvlášť

Marek Antol alias Paňák sa narodil pred 35 rokmi v Liptovskom Mikuláši. Po rokoch strávených cestovaním po svete nenašiel iné miesto, kde by chcel žiť. Jediné, čo mu tu chýba, je oceán. Marek alias Paňák sa už od malička venoval rôznym športom. Jeho otec bol a ešte stále je všestranne športovo založený, takže v detstve vyskúšal všetko možné. Otec, ktorý pracoval na Chopku ako meteorológ a dodnes je dobrovoľným členom horskej služby, ukázal svojmu synovi krásy a nástrahy hôr a Marek trávil všetok svoj voľný čas na lyžiach. Neskôr k tomu pridal hokej, ale po dvoch rokoch mu tréner povedal, že nie je typ na kolektívne športy, tak s tým sekol. Samozrejme, rekreačne vyskúšal takmer všetky dostupné športové disciplíny – od atletiky cez volejbal, basketbal až po futbal – a v podstate okrem športu nemal do istého veku žiadne iné hobby.

Windsurfing vďaka otcovi

Aj k windsurfingu sa dostal vďaka otcovi, ktorý spolu s jeho ujom patril k priekopníkom slovenského windsurfingu. Tak ako mnohí nadšenci toho obdobia, aj oni si vyrábali plaváky a plachty sami doma. Deti brávali na vodu so sebou, aby im strážili na brehu veci. „Mal som asi 10 rokov a boli sme na dovolenke na Domaši. Môj ujo mi ušil detskú plachtu, otec osekal nejakú liesku a urobil mi k nej rahno. To bol začiatok môjho windsurfingu. Bavilo ma to, ale stále to nebolo o tom, že by som tomu prepadol hneď na začiatku.“ Marekovi trvalo zopár rokov, kým sa skutočne namotal. Párkrát s tým skončil, ale potom zakaždým začal znova. So zlepšovaním jazdy rástla jeho chuť aj vášeň k windsurfingu. „Nebolo to ani tak o športe, ale o všetkom, čo k tomu patrilo. Čas strávený pri vode s kamošmi, stavanie vlastného materiálu a čakanie na ideálny vetrík, proste pohoda, žiadna drina päťkrát týždenne dvojfázovo.“ Jazdiť chodieval najmä na blízku Liptovskú Maru. Sám priznáva, že to nie je extra veterné miesto, ale keď tam zafúka, zažijete na vode riadny rock and roll.

Preteky verzus jazdenie

Začiatky na podomácky vyrobených surfoch boli asi ako u každého. Marek postupne začal aj pretekať v triede DII., ale stále nepoznal pocit z prvého sklzu. Ten moment prišiel až na doske, čo dostal od Vlada Antola, ktorý ich sám vyrábal pod značkou Maras Waves. Bol to funboard okolo 80 – 90 l. „Na tejto vecičke som to prvýkrát v živote dal do sklzu a bolo vymaľované. Odvtedy som robil všetko preto, aby som mohol byť v sklze čo najčastejšie.“ Jeho prvou sériovo vyrábanou doskou bola plastová Tiga 277, ktorá mala okolo 100 l. Na nej sa začal učiť veci ako tack či jibe a pochopil, že keď chce skutočne jazdiť, musí začať cestovať za vetrom, a nie na preteky. Tak sa začali jeho výjazdy po svete, najprv do Poľska, neskôr Talianska a Francúzska.

Rozhodcom úplnou náhodou

Jednou z ciest, ktorá sa nakoniec predĺžila na štyri roky, bol výjazd na grécky Rodos, kde Marek učil windsurfing na Prasonisi. Strávil na vode veľa času, či už učením, alebo jazdením pre seba. Práve tu sa začal viac venovať freestylu a urobil najväčší výkonnostný vzostup. Vo chvíli, keď mal pocit, že by chcel svoje schopnosti porovnať s inými profi jazdcami, prišlo zranenie, ktoré napokon odštartovalo jeho rozhodcovskú kariéru. „Keď som na Prasonisi skončil, nasledujúce leto tam išli preteky EFPT. Povedal som si, že tam musím ísť a vyhrať aspoň jeden heat. Dva dni pred pretekmi som si nalomil meniskus v kolene – a bolo dojazdené. Akurát vtedy náhodou potrebovali jedného rozhodcu, niekoho z miestnych, tak som si povedal, jasné, lepšie ako ísť domov. Moja premiéra prebehla bez problémov a do konca roka si ma ešte pozvali na Neusiedler See do Weidenu.“ Odvtedy bol Marek ako rozhodca na všetkých EFPT pretekoch za posledné tri roky. Okrem toho robil rozhodcu na dvoch pretekoch PWA freestyle a teraz v máji rozhodoval prvýkrát slalom na pretekoch PWA Neusiedler See. Ako rozhodca často čelí konfrontáciám s profesionálnymi jazdcami, pri ktorých musí vedieť obhájiť svoje hodnotenie. „Keď som s tým začal, bolo to úplne iné. Dosť chalanov som poznal, oni poznali mňa a vedeli, že v tom nemám hokej. Teraz je to horšie. Úroveň išla neskutočne hore a ja som prestal byť na vode celé leto, pretože som sa vrátil na Slovensko. Napriek tomu sa mi podarilo mojím pohľadom na to, čo robím, vybudovať ak nie rešpekt, tak niečo iné, kvôli čomu si ma na preteky stále pozývajú a platia.“

Život teraz… A čo potom?

Windsurfing stále ostáva pre Mareka alias Paňáka športom číslo 1. V súčasnosti sa mu však nemôže venovať tak, ako by chcel. Musí sa starať o svoju rodinku, psa a obchod s oblečením, ktorý si otvoril minulý rok v Liptovskom Mikuláši. Času na cestovanie za vodou a vetrom je menej, preto si dávky adrenalínu dopĺňa snowboardovaním, MTB bikom, endurom či ľadovým hokejom. Jeho cieľom je vychovať z dvoch dcér slušných ľudí a užívať si v pohode život. „Budem sa snažiť šíriť jednu vec. Keď si k vode alebo na hory prinesieš odpad, tak si ho odtiaľ aj odnes. Je to hrozné, ako sa správame k prírode.“

Vaše komentáre

Zavrieť reklamu sportmedia sportmedia