Aká bola tvoja cesta k windsurfingu?

Od 16 rokov som bol nadšený windsurfista. A keďže väčšina chalanov, s ktorými som v 80. rokoch jazdil, si vyrábala doma veci, aj ja som si začal upravovať svoju plachtu. Táto časť windsurfingu ma fascinovala. Pamätám si, že keď prišli prvé funboardy, prvé, čo som spravil, bolo, že som zobral plachtu Division 2 a upravil si ju. Videl som fotky chlapíkov z Havaja a chcel som mať podobný výstroj. Predtým, než som začal s windsurfingom, som jachtárčil. Rodičia mali loď a ja katamaran. Možno aj preto ma to vždy viac ťahalo k plachtám ako k doskám.

Aká bola tvoja cesta k profesionálne-mu dizajnérovi?

Po škole som išiel na univerzitu študovať inžinierstvo, ale môj prvý džob bol na jazere Garda. Vyrastal som v Toskánsku na pobreží a po prázdninách som dostal možnosť ísť pracovať na jazero do windsurfingového obchodu. Práve tam som stretol chalanov, ktorí robili distribúciu North Sails pre Taliansko. Videli moju vášeň pre plachty a ponúkli mi prácu. Začal som pre nich opravovať plachty a to bol vlastne začiatok mojej dizajnérskej kariéry. Počas nasledujúcich rokov som si vyrobil pár plachiet pre seba a raz na mítingu distribútorov NS na Garde vyskúšali chalani moje plachty a tie mali lepší výkon ako niektoré od NS. Na základe toho ma pozvali, aby som pre nich navrhol prvú plachtu. Tak sa to celé začalo.

Po North Sails som pracoval pre Dakine, ktorý chcel jedno obdobie prísť na trh s vlastnou windsurfingovou plachtou. Potom som spolupracoval s Yes Sails. Keď sa Andrea Cucchini rozhodol vybudovať značku Point-7, oslovil ma a roky sme spolupracovali. Plachty Black Sails mali úspech na racovom poli, jazdci s nimi vyhrávali, bolo to skvelé obdobie.

Kedy si sa rozhodol pre značku Gaastra?

Raz mi zavolal Knut Budig z Gaastry a ponúkol mi miesto ich hlavného dizajnéra. Vôbec som nezaváhal, pretože to bola možnosť robiť pre veľkú etablovanú značku. Bolo to v roku 2010. Prešlo 10 rokov a som stále s nimi. Prvá práca bola na plachte Vapor race. V podstate som začal od nuly, nemal som ani dizajnérsky softvér od Gaastry, takže som si navrhol plachtu po svojom. Arnon Dagan a Alberto prišli za mnou na Sardíniu, kam som sa presťahoval a pracoval na prototypoch. Po tejto úvodnej perióde som sa pustil aj do ostatných plachiet. V posledných dvoch rokoch spôsobil foiling doslova výbuch na trhu. Bola to výzva priniesť úplne nový dizajn.

Aké máš ciele?

Sám stále veľa surfujem, takže jedným cieľom je určite skĺbiť účel plachty a potreby zákazníka, ktorý sa ju chystá kúpiť. Pretože som sám jazdec, hľadám plachtu, ktorá je ľahká a užívateľsky príjemná. Nechcem mať plachty, s ktorými bojujem, ale zároveň chcem aj dobrý výkon. Musíte nájsť kompromis medzi silou, aby ste mohli včas skĺzavať, rozsahom použitia a tým, aby jazdenie bolo pohodlné. Niektoré modely môžem vyskúšať sám alebo pri race a wave plachtách potrebujem vstup profesionálnych jazdcov. Pri vývoji Vapor spolupracujem v úzkom kontakte s Cedricom Bordesom a Rossom Williamsom. Pri wave plachtách pracujem väčšinou s Rossom Williamsom a Thomasom Traversom. V poslednom období som pri foil Vapor Air úzko spolupracoval so Sebastianom Kordelom a Nicom Goyardom, ktorí patria k najlepším fóliovým pretekárom na svete.

Čo ťa motivuje v tvojej práci? Dá sa stále posúvať vpred?

Stále milujem windsurfing. Vždy, keď je veterno, idem jazdiť a to zvyčajne zahŕňa testovanie. Po všetkých tých rokoch je skutočnosť, že si môžem vyskúšať svoje plachty, dobrou motiváciou. Ak podmienky nie sú také skvelé, ale mám nejaké nové prototypy, stále sa viem nadchnúť a idem ich vyskúšať. Chcem čo najskôr vidieť, ako fungujú. Explózia foilu bola pre mňa obrovskou motiváciou. Veľmi ma to bavilo, pretože všetko bolo úplne nové a vzrušujúce. Bola to výzva, vyrobiť nové plachty pre nový koncept a pokúsiť sa zistiť, ako všetko funguje.

Čo máš na svojej práci najradšej?

Najlepšie je, že sa pri testovaní môžem v rámci svojich povinností venovať windsurfingu. Byť na Maui na foteniach GA je pre mňa ako splnený sen. Na druhej strane je pri tom veľa stresu s termínmi a zabezpečením, aby boli všetky modely pripravené. Musím niekoľkokrát ročne cestovať do Číny, aby som sa ubezpečil, že s výrobným procesom je všetko v poriadku. Vyzerá to na vysnívaný život a prácu, ale v konečnom dôsledku je to drina.

Sleduješ konkurenciu?

Vďaka internetu môžeme vždy vidieť, čo robia ostatné značky so svojím dizajnom. Vždy ma zaujíma, s čím prídu konkurenční dizajnéri. Niekedy dostanem nápad skôr ako ostatní, ale potom vidím, že majú rovnaký koncept. Všetko nové je pre mňa zaujímavé. Všetci dizajnéri robia skvelú prácu. Medzi značkami panuje vzájomný rešpekt.

Aké sú nové trendy?

Teoreticky máme nové technológie, ktoré nám umožňujú vyrobiť super plachtu, ale hlavným limitujúcim faktorom je cena. Plachta nemôže stáť 3 000 eur! To by nikto nekúpil. Stále používame starú metódu šitia panelov dokopy, ale mohli by sme ich lepiť dokopy alebo dokonca odlievať v jednom kuse. Určite to príde. S novými materiálmi vieme vyrobiť ľahšie plachty, ak budú tenšie, môžu stratiť trvácnosť. V budúcnosti podľa mňa pôjde stále o výkon, ľahkosť a zväčšenie rozsahu, v ktorom môžete plachtu použiť.

Poradíš nám na záver, ako sa správne starať o plachtu?

Prvou a najdôležitejšou vecou je čo najviac udržať plachtu mimo slnka, takže keď nejazdíte, skúste ju dať do tieňa. UV lúče slnka doslova ničia materiály, z ktorých je plachta vyrobená, a dramaticky tak skracujú životnosť plachty. V Gaastre sa snažíme minimalizovať použitie UV inhibítorov v našich laminátoch a tiež metalické častice v našom X-Ply pomáhajú odrážať škodlivé lúče, ale aj tak sa treba o plachtu starať. Materiály, z ktorých sú plachty vyrobené, nemajú problém so slanou vodou, ale ak plachtu opláchnete čerstvou vodou, umyjete soľné kryštály a nečistoty, ktoré časom poškriabu monofilm a znížia viditeľnosť okna plachty. Vyhýbajte sa tiež ostrým predmetom, rigovaniu na skalách a pokrčeniu plachiet, jednoduché veci, ktoré fungujú!