Surfmagazin

WIND&KITE OKULIARE MEATFLY ZADARMO K DVOJROČNÉMU PREDPLATNÉMU WINDSURFER/KITESURFER IBA ZA 29,90€!
Windsurf

Cesta na sever

Keď si dvaja profesionálni jazdci povedia, že už majú po krk nablýskaných spotov s azúrovou vodou, a skončia na severe Nórska. Presne to sa stalo Adamovi Simsovi a Riccardovi Marcovi.
Laci Kobulsky

Je deväť hodín ráno, stále je tma. V aute je kosa a celé sa trasie od narážajúceho vetra.

Dorazili sme sem za tmy, mali sme šťastie na loď, ktorá nás zobrala, hneď ako sme prišli do prístavu a doviezla nás na tento malý ostrov ďaleko od nórskej pevniny. Náš cieľ zvolili ľudia na sociálnych médiách. Dali sme im možnosť hlasovať, či ísť loďou tak ďaleko na sever, ako sa dá, alebo ísť autom po pobreží.

Práve pocit neznáma, extrémne počasie a totálna nevedomosť o mieste, kde sme sa ocitli, mi v to ráno vyčarovala úsmev na tvári. Toto je presne to, čo chcem. Objavovať spoty ďaleko od davu. Priznám sa, že tam bol moment zaváhania, keď som otvoril dvere a do tváre mi udrelo niečo ako ľadovec, ale o sekundu som už od úžasu otváral oči. V tejto vyľudnenej časti Nórska som sa ocitol s mojím kamošom Riccardom Marcom. Celý trip sme naplánovali počas jednej večere. Pri jedení pizze sa mi Riky zdôveril, že by išiel rád niekam, kam nechodia všetci. Spomenul som si na svoj minuloročný výjazd na ostrovy Lofoty a povedal som: „Ok, tak poďme na sever.“

Ostrov Gladstad

A tak sme sa o pár mesiacov neskôr ocitli tu na ostrove Gladstad, mimo pôvodne plánovanej trasy. Zobudili sme sa, spot vyzeral úžasne, ako v gréckom Naxose. Dokonalé ihrisko na vode. Vlny, ale aj total flat, bolo tam všetko. Skutočný windsurfingový raj, pieskové dno a pár tuleňov sediacich okolo. Scenéria vystrihnutá z iného sveta. Prvý šiel na vodu Riky, zatiaľ čo ja som nastavoval kamery, skúšal som aj dron, ale vietor bol príliš silný. Mohol som ho použiť iba v nižšej výške, schovaný za kríky a skaly.

Zvyčajne vám trvá takú polhodinku, kým si zvyknete na nový spot. Jazdíte inak, musíte sa nastaviť. Tu sme museli bojovať s časom, batéria dronu sa vo vetre rýchlo míňala a mne ako filmárovi bola poriadna zima. Konečne som bol na vode, skákal som, dával triple combá, keď som si zrazu narazil rahnom o tvár, rovno do ľavého oka. Všetko okolo zoranžovelo a musel som z vody. Do oka mi tiekla krv a Riky mi oznámil, že by sa mi zišlo zopár štichov. Boli sme na území nikoho, majú tu vôbec nejaký obchod, prebehlo mi mysľou? Alebo nebodaj nemocnicu? Rozhodol som sa teda byť na chvíľu chirurgom. Použil som sťahovacie náplasti a vyštafírovaný ako na Halloween som sa vrátil na vodu.  

Na druhý deň mi to celé napuchlo a opuch ostal celý týždeň. Zmeškali sme trajekt z ostrova, ďalší mal ísť až o dva dni, ale my sme museli byť na druhý deň v Bodø, kde sme sa mali stretnúť s mojou priateľkou Alinou. Našťastie sa nám podarilo dostať na miesto troma inými trajektmi.

Bezveterné oblasti

Trajektom sme sa dostali do Å, najjužnejšieho mesta ostrovov. Nádherné miesto. S vidinou možnosti zajazdiť si, sme sa nasmerovali na Reine, ikonické miesto tohto regiónu. Okolo neho sa nachádza viacero malých ostrovov, s ktorými je spojené mostami, obklopené 100-metrovými skalami ťahajúcimi sa rovno do oceánu. Aj keď nás scenéria očarila, čoskoro sme zistili, že vysoké skaly a vietor nejdú dokopy. Ešte šťastie, že cieľom našej cesty nebol iba windsurfing, mali sme aj plán B, C, D… V dodávke sme mali so sebou aj winch na rozťahovanie, ktorý sme aj hneď využili.

Tow-in nebol nikdy disciplínou, na ktorú by som sa fixoval, ale na pretekoch sa často využíval, keď neprišiel vietor a mne sa v ňom podarilo získať pár titulov. Preto som si povedal, že pri najbližšom výjazde ho využijem. Pri fotení tu na severe zistíte, že počasie je najstresujúcejším faktorom. Slnko sa pomedzi hory ukáže iba na chvíľu a oblaky prinesú často dážď (spŕchne každých 10 minút).

Aj keď sme dali pekné fotosešn, stále sme sledovali predpoveď. Možno sa vietor prederie cez tieto dve hory, možno na tomto vyššie položenom jazere alebo tu za rohom… Presúvali sme sa z miesta na miesto. Ako dni ubiehali, zistili sme, že okolo Reine a Flakstadu sme našli pár spotov, na ktorých sme vytiahli windsurfing. V Unstade boli krásne vlny, ale nulový vietor, čiže sme odišli s dlhým nosom. Túžili sme iba po jednej poriadnej sešn, chceli sme vlny a vietor, skákať a jazdiť. Nemali sme však šťastie, a tak bolo nakoniec jedinou možnosťou vytiahnuť navijak, nájsť pekný spot, menšie vlnky a išlo sa.

Niečo pre dobrodruhov

Lofoty sú pre mňa jedno z najúžasnejších miest, aké som videl. Určite sa vrátim. Z pohľadu windsurfistu musím povedať, že sme našli oveľa lepšie podmienky nižšie, na západnom pobreží, ako tu. Ak sa sem vyberiete, musíte byť pripravení na dobrodružstvo a objavovanie. Určite sa tu dajú nájsť super spoty na jazdenie, aj keď tie podmienky sú skutočne iba pre tvrdých chlapov.

Spolu s Rikim dúfame, že toto je len začiatok niečoho väčšieho a že na nás ešte takýchto pár dobrodružstiev čaká. Film z tohto výjazdu si môžete pozrieť na YouTube – As Far As We Can.

Na záver by som sa chcel poďakovať tým, ktorí nás podporili – Quiksilver, Roxy, Dakine, Sailloft, Patrik Diethelm, Fanatic, Duotone, Ion, Geox a Flysurfer.

Vaše komentáre

NOVÝ ČASOPIS

WINDSURFER & KITESURFER Objednať
Predplatné časopisu Biker

Surfmagazin na facebooku