Je streda 4. januára, 8:30, keď vyťahujem espresso spod kávovaru a nervózne čakám, či sa Thajsko nevráti k modelu ‚Test & Go‘. Podľa týchto pravidiel vstúpite do krajiny, strávite noc v hoteli a čakáte na výsledok testu PCR a „idete“, ak dostanete negatívny výsledok. Rovnako ako minulý rok, keď som musel cestovať do Thajska do miestnej kancelárie pre Starboard, aby som sa stretol tvárou v tvár s produktovým a marketingovým tímom a vykonal konečné testovanie produktu na vode pre sériu 2023.

Nebolo to však také jednoduché, pretože thajská vláda sa rozhodla ďalej pozastaviť možnosť jednoduchého vstupu kvôli variantu Omicron. Zostali mi teda dve ďalšie možnosti: sedemdňová karanténa v hoteli v Bangkoku alebo možnosť „Phuket Sandbox“, ktorá umožňuje zahraničným cestujúcim navštíviť provinciu Phuket bez toho, aby museli podstúpiť karanténu, ak majú negatívny PCR, s možnosťou navštíviť odtiaľ ďalšie destinácie v Thajsku.

Last-minute

Po minuloročných štrnástich dňoch strávených v hotelovej karanténe v Bangkoku, keďže to bola jediná možnosť, som si očividne zarezervoval let do Phuketu. Na poslednú chvíľu, ako to často robím, som si zarezervoval ubytovanie tri dni pred odletom, dva dni pred odletom som získal povolenie „Sandbox“ a v deň odchodu som si urobil predpríletový test na covid.

Pôvodne som mal letieť v decembri, ale Turkish Airlines mi jednoducho nezobrali boardbag kvôli dĺžke. Akýkoľvek pokus vysvetliť pozemnému personálu, že pravidelne lietam s ešte dlhšími taškami, bol neúspešný. Tentokrát som to jednoducho zaregistroval ako o trochu kratší boardbag a nakoniec bolo všetko odbavené bez problémov. Keď lietadlo vzlietlo, dokázal som im, že 250 cm sa ľahko zmestí do lietadla :D.

O pol dňa na to sa premáham na letisku v Phukete, rýchlo si mením pár eur na thajský baht, vybavujem sim kartu a nechám hotelový personál, aby ma vyzdvihol aj s mojim boardbagom. V ten istý večer som sa na letisku stretol aj so Starboard produktovým manažérom a shaperom Remim Vilom, ktorý z dielne priniesol dva čerstvé prototypy.

Skorý štart

Na druhý deň ráno sme začali skoro. Ale to nevadilo, pretože vďaka jet lagu som bol hore už od tretej ráno. Hneď ako sa otvorili raňajky formou bufetu, rýchlo sme sa napili čerstvej kokosovej vody a začali sme hľadať miesto, kde by sme mohli windsurfovať.

Remi doteraz vždy windsurfoval na západnom pobreží Phuketu, priamo pri letisku. „Tam najlepšie pasuje smer vetra,“ hovorí samozvaný MacGyver. Vždy tam avšak bol počas leta, keď sa zlé počasie presúva nad Phuket a niekedy prináša dobrý juhozápadný vietor. Teraz však fúkal vietor z východu a celé západné pobrežie sa pre nás stalo prakticky nepoužiteľné. Vysoké a husté palmy tesne pred plážou vyzerali nádherne, ale úplne blokovali pobrežný vietor. A tak sme sa museli vydať smerom na východné pobrežie, kde sa ani jeden z nás nevedel orientovať. Pomocou mapy na mojom smartfóne sme hľadali žlté, piesočnaté fľaky s vhodnou orientáciou. Nebolo to však vôbec jednoduché, keďže to vyzeralo ako strmé pobrežie zatienené vetrom, ale našťastie sme nakoniec našli niekoľko možností.

Zamietnutý prístup

Pri prvom spote sme boli pozitívne prekvapení podmienkami. Pevných 15 uzlov, na brehu a mierny chop. Prístup bol však len cez súkromnú pláž, ktorá bola zatvorená bránou, a tak nám znemožnila prechod. Po jazde hore-dole po pobreží, popri hoteloch a súkromnom bývaní priamo na pláži sme konečne našli ďalší prístupový bod. Ale opäť tam bola nová výstavba a náš pokus preliezť cez bránu zrušili robotníci. Zrejme sa nechceli nechať rušiť vo svojej efektivite.

Tesne predtým, ako sme to chceli vzdať, som našiel mólo. Odtiaľto odchádzajú lode naložené turistami na obľúbené miesta, ako napríklad „James Bond Island“. Bola to malá zátoka obklopená mangrovníkmi s pobrežným vetrom sprava a veľmi mútnou vodou, ako to býva pri mangrovových lesoch bežné. Ešte sme neboli celkom presvedčení, pretože dostať sa dovnútra a von cez mólo by bolo ťažké. Na mape pár kilometrov na sever bol vrak lode a vedľa neho maličká žltá bodka, no neviedla tadiaľ žiadna cesta. Nakoniec sme našli, nazvime to, poľnú cestu, ktorá išla zhruba správnym smerom a mohla byť našou poslednou šancou.

Nájdený raj

Požičané terénne vozidlo sa predieralo husto zarastenou plážovou džungľou Phuketu, pričom som hlavou opakovane narážal na boardbagy ležiace vedľa mňa. Po trojnásobnom cúvaní a niekoľkých otočkách sa konečne objavila pláž. To bolo všetko – konečne náš prístup k vode!

Bola to sto metrov dlhá piesočnatá pláž, sporadicky zarastená mangrovníkmi a palmami ako z filmu. Vietor fúkal od brehu a dokonca pridával na sile v zálive. Teraz sme sa pozerali na dobrý vietor okolo 20 uzlov. Sotva sme uverili nášmu šťastiu a dostali sme 7,0 freeridové plachty, prototyp Starboard Carve s objemom 119 litrov a referenčnú dosku z radu 2022 cez malý prístupový priestor. Rýchlo sme sa postavili, hodili na seba lycrové tričko a opaľovací krém a vyrazili k vode.

Bolo to jednoducho dokonalé. Dvaja sme uháňali asi tri minúty jedným smerom, kým sme sa nedostali na druhú stranu zálivu. Kontrolovanými halzami cez chop sme sa vydali smerom k stroskotanej lodi. Po niekoľkých kolách sme boli veľmi spokojní, pretože prototyp sa ukázal byť oveľa lepšie ovládateľný v malom chope a malých vlnách a teda v konečnom dôsledku rýchlejší. Remi opäť očaril skvelým dizajnom.

Veterná teória

Práve keď sme pripravovali druhú skúšobnú dosku, vietor začal klesať. Stratili sme príliš veľa času hľadaním miest a tak sme museli dúfať v ďalší deň. Moja teória je, že z horúčav okolo obeda vietor zoslabne. Webová stránka s predpoveďou vetra Windy.com bola pre Phuket celkom presná a v ďalších dňoch som si všimol, že vietor bol vždy silný ráno a večer.

Nasledujúci deň sme zamierili rovno na správne miesto a opäť nás privítalo solídnych 20 uzlov z rovnakého smeru. Dnes mal Remi so sebou aj plážovú obuv, pretože po celej pláži sme stále nachádzali odhodené sklenené fľaše, z ktorých niektoré boli rozbité. Pokiaľ ide o povedomie o likvidácii odpadu a používaní plastov, je potrebné urobiť ešte veľa práce.

Úloha splnená

Keďže sme boli tentoraz skôr, príliv bol o niečo vyšší, takže sme nevideli skaly a obaja sme si porezali nohy. To však neubralo na našej relácii a teste 83 cm širokej dosky Futura. Opäť sme mali niekoľko báječných jázd, lietali sme ponad chop, až pokiaľ sme neboli obaja zdrvení. Remi opäť dokázal, že má správny dizajn nosa a postavil dosku, ktorá bola na nohe ľahšia a tak preletela cez chop s menšou námahou. To tiež zaisťuje, že môžete hraniť dosku s menšou silou a halza si tak vyžaduje menej úsilia.

S veľkými úškľabkami, dvoma dobrými doskami, nazbieraným odpadom v našich taškách sme opäť prenechali pláž miestnemu rybárovi, ktorý sa tam venuje svojim každodenným záležitostiam. Remi opäť odišiel, aby sa hlavné dosky čo najskôr upravili na výrobu, zatiaľ čo ja som si odslúžil zvyšných pár dní v nie tak zlej karanténe „Phuket Sandbox“. Nič nešlo podľa plánu, ale aj tak všetko vyšlo – v tom je krása neočakávaného!