Pocítite ho, hneď ako vystúpite z lietadla. Pozitívny prístup k životu je síce fajn, ale nám veterným závislákom by to nestačilo. Preto som sa rozhodol ísť sa do Kostariky presvedčiť, či sú povesti o skvelých veterných podmienkach pravdivé. Naplnil som požičané auto windsurfingovým materiálom a foťákmi a vydal som sa spolu s priateľkou Kelsey objaviť najsevernejšiu provinciu Guanacaste.

Naše dobrodružstvo sa začalo už cestou z letiska, keď sme pocítili závany vetra. Všimli sme si, že viaceré stromy nemali na strane zo severovýchodu žiadne konáre. To bol dobrý signál! Vietor dvíhal na cestu prach a piesok. Obyčajným turistom by to mohlo byť nepríjemné, no mne pohrával na perách úsmev. Už som sa nemohol dočkať pohľadu na vodu a biele penové čiapočky!

V severnej časti Kostariky fúka v zimných mesiacoch vietor Papagayo. Je zo severovýchodu a v tomto období jeho sila stúpa vďaka stretu studenej tlakovej výše zo Severnej Ameriky s teplým vlhkým vzduchom z Karibiku. Našou prvou zastávkou bola Bahía Salinas. Odbočili sme z diaľnice pri Cruz a kľukatou cestou sme smerovali k zálivu. Odporúčam zastaviť sa v mestečku Cruz na nákupy jedla, pretože v dedinkách je výber obmedzený.

Cesta z mesta

Diaľnice a hlavné cesty sú dobre značené, horšie je to už s tými menšími. Treba dávať pozor. Často tu narazíte na veľké neoznačené výmole, zatúlané hospodárske zvieratá a úzke mosty. Išli sme popri južnom konci zálivu a naším cieľom bola pláž Playa Copal. Ubytovanie sme si zarezervovali v Kiteboarding Costa Rica, ktoré ponúka izby, apartmány aj celé domy na prenájom. Všetko v pešej vzdialenosti od spotu. Klíma je tu teplá a prevažne suchá.

Na mieste

Po rýchlych raňajkách, ktoré tvorili ryža s fazuľou, čo je tradičné kostarické jedlo, sme vyrazili na vodu. Playa Copal je dlhá a úzka pláž nasmerovaná na sever. Zaparkovali sme pri vstupe a museli preniesť veci o 100 metrov ďalej, kde bolo miesto na rigovanie. Po príchode na breh sa vám ukáže nádherná scenéria, blízky ostrov Bolanos, pekný chop. S mojou malou finou som sa dostal až ku skalám vpravo, pod ktorými je hladina rovná ako zrkadlo. Najlepší vietor je od deviatej hodiny rána do druhej poobede.

Pozor na korytnačky

V blízkosti Playa Copal sú ešte ďalšie dva spoty Playa Coyotera a Playa Papaturo. Cesta na Playa Copal je hrboľatá, takže treba dávať pozor. Jazdili sme priamo pre hotelom Bolanos. Playa Papaturo sa nachádza pred hotelom Blue Dreams. Parkovať sa dá priamo pri pláži v tieni stromov. Čo nás očarilo, ale aj trochu vystrašilo, bol divoký podmorský život. Toľko obrovských korytnačiek som ešte nikde nevidel. Mal som trochu obavu jazdiť tam, aby som do nich nenarazil. Neskôr som sa dozvedel, že to súvisí práve s vetrom, ktorý prináša studenú vodu. Studenší morský povrch zvyšuje produkciu chlorofylu a planktónu, čo láka mnoho morských živočíchov.

Všade samé opice

Naša cesta smerovala ďalej na juh do zálivu Junquillal. Prostredie sa začalo meniť. Pribúdala zelená vegetácia a opice! Tie prebiehali cez cestu, skákali po stromoch až na pláž. Zaparkovali sme v kempingu priamo v Junquillal a hneď som sa vybral otestovať vodu s mojou freestyle doskou a 4,5-plachtou. Treba trochu vyjsť von zo zálivu a potom sa už môžete tešiť zo stabilných 30 uzlov. Ak chcete mať v plachte vietor hneď od začiatku, treba ísť autom po prašnej ceste na pláž Bassey.

Záliv Papagayo

Naša ďalšia zastávka smerom na juh. Aj keď sa samotný záliv nazýva po vetre, vďaka ktorému sa tu jazdí, v tomto zálive sme teda dobré podmienky na jazdenie nenašli. Jediným náznakom bol starý HiFly plavák na pláži Coco, ktorý slúžil ako dekorácia baru.

Zelené vnútrozemie

Našou poslednou zastávkou bolo jazero Arenal vo vnútrozemí. Jazero bolo umelo zväčšované a slúžilo ako vodná elektráreň. Aj vďaka nej získava Kostarika až 98 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zo suchého a vyprahnutého pobrežia sme sa ocitli doslova v zelenom buši. Teplota klesla z 36 stupňov na príjemných 28. Zastavili sme na západnej strane jazera pri požičovni a škole windsurfingu Tico Wind. Ubytovali sme sa v hoteli Mystica, ktorý sa nachádzal 3 kilometre od windsurfingovej zóny pri Tico Wind. Hotel je doslova oázou. Nad hlavami vám lietajú tukany, okolo kvetov kolibríky a nechýbajú, samozrejme, ani opice. Našťastie, silný vietor nám hneď pripomenul, že sme neprišli obdivovať okolie, a vyrazili sme na vodu.

Škorpióny v neopréne

Môžete síce jazdiť len v šortkách, ale ja som sa pre väčší komfort rozhodol pre krátky neoprén. Hneď ako som doňho vsunul druhú nohu, zacítil som na nohe nejaký pohyb. O sekundu som už bežal nahý ku kríku uštipnutý škorpiónom. Odvtedy som si vždy dôkladne prekontroloval svoje oblečenie. Škorpióny nie sú jediným adrenalínom, ktorý na jazere Arenal zažijete. Na vode sa tvorí pekný chop na skoky, ktorý sa zväčšuje smerom k západnému koncu jazera. Pri brehoch je zasa rovná hladina ideálna na skoky a jiby. Počas zimy je tu takmer 100 % garancia vetra, fúka 24 hodín.

Musím povedať, že Kostarika splnila moje očakávania. Keď som sa balil domov, zistil som, že som sa za celý ten čas nepozrel ani raz na predpoveď vetra. Myslím, že každý windsurfista vie, čo to znamená.

Tipy

• Pri požičaní auta je povinné poistenie zodpovednosti za škodu. Často sa vám neobjaví pri online rezervácii, preto sa informujte o jeho výške.
• Windsurfingové centrum a požičovňa – ak budete potrebovať niečo opraviť, požičať, uskladniť či dať si drink, zájdite do www.Ticowind.com. Otvorené majú od konca novembra do konca apríla.
• Vyskúšajte homáre v Marisqueria Boulevard v Cuajinquil a neodíďte bez toho, že by ste si niekde dali Casados, tradičné jedno z ryže, fazúľ a mäsa.

Ubytovanie

Super izby priamo pri spotoch nájdete na www.kiteboardingcostarica.com a www.mysticacostarica.com