Východné pobrežie Malajzie ponúka dlhé čisté pieskové pláže bez turistov. Nájdete tu opustené miesta s obrovskými palmami, ktorých listy sa takmer dotýkajú vody. Prežili tornáda, búrky aj záplavy. Chriss Pressler sa tam vybral zistiť, ako je to s windsurfingom.  

V Malajzii som bol už dvakrát, vždy počas veternej sezóny, ktorá sa začína koncom októbra, začiatkom novembra, keď prichádza severovýchodný monzún. Toto obdobie trvá do marca a prináša so sebou aj výdatné dažde. Od mája do septembra sa vietor otočí o 180 stupňov a začne fúkať juhozápadný smer.  

„Malajzia je bezpečné miesto, lacná krajina s dobrou infraštruktúrou, kde nie je ťažké objavovať krajinu a hľadať svoje vlastné nové spoty.“ 

Slávne roky 

Windsurfing v Malajzii zažíval kedysi roky popularity. V 90. rokoch (91 – 93) sa v Malajzii organizovali dokonca racové preteky. Jazdil sa tam svetový pohár a Ázijská tour tu mala v rokoch 1998 – 2007 tiež svoju zastávku. V roku 2007 som sa tam ocitol aj ja. Dostal som pozvanie na Monsoon Madness event, ktorý usporiadala organizácia na podporu turizmu.

Chceli spropagovať windsurfing a znovu urobiť tento šport populárnym. Strávil som tam týždeň, blízko pri Kuantane, spolu s windsurfistami z Austrálie, Poľska, Japonska a Anglicka. Za deň som vypil 6 fliaš vody a doteraz sa pamätám na Poliaka, ktorý prišiel biely ako sneh a na záverečnej ceremónii ho vyhlásili za červeného homára.

Napriek náročným klimatickým podmienkam, vysokej vlhkosti a teplote sa mi tam páčilo – príjemní ľudia, stabilný vietor, teplá voda.  Už vtedy som plánoval návrat, aby sme spolu s fotografkou Kerstin zdokumentovali toto relatívne slepé miesto na windsurfingovej mape.  

Veterná zima 

Najlepšie veterné mesiace sú január, február a marec, ale dobrý vietor je od novebra až do začiatku apríla. Okrem vetra vytvárajú niektoré silné búrky vlny od 0,5 do 2 metrov. Najviac vo februári a v marci, keď menej prší. Od apríla do októbra je čistý flat. Počasie je nevyspytateľné, ale všeobecne počas prvých dvoch týždňov monzúnu, čo je v novembri, výdatne prší skoro každý deň.

Potom nasledujú krásne slnečné veterné dni. Hneď na letisku dostávame rady od priateľa Georgea, od ktorého si požičiavame auto. Poradí nám, aby sme nezabudli zatvárať okná na apartmáne, inak nám dnu naskáču makaky, rozvalia sa na gauči a vyjedia všetko ovocie z chladničky. 

Boli sme práve v Bangkoku na testovaní Starboard materiálu, keď som uvidel skvelú veternú a hlavne „suchú“ predpoveď v malajzijskom Kuantane. Nie je nič ľahšie, ako zabúkovať let z Thajska do Kuala Lumpuru. Potom sme sa už presunuli vnútroštátnou linkou do Kuantanu.

Kuantan je najväčšie mesto na východnom pobreží a ponúka všetko, čo západný turista potrebuje. Nádherné pláže sa rozprestierajú od Kuantanu smerom na Terrenganu a práve tam sme smerovali. Takmer všetky pláže sú pieskové, široké, lemované palmami. Iste, je to oblasť blízko rovníka, ľudia tu neočakávajú vietor, ale moji internetoví vetroví radcovia vraveli niečo iné.

Ubytovali sme sa v Kuantan Tembeling Resort, veľkom komplexe situovanom blízko hlbokého zeleného lesa s výhľadom na more a skalnatým pobrežím okolo. Len pol kilometra od nádhernej Teluk Chempedak pláže a kilometer od golfového klubu Pahang. Hneď sme sa cítili ako doma. 

„Balok beach je fakt veterná, ale veľmi príjemná pláž. Vždy je tu teplo a je tu krásny výhľad.“ 

Okolie Kuantanu 

Prvé dni sme strávili na plážach okolo Kuantanu. Mali sme šťastie, vietor prišiel každý deň, najsilnejší bol na obed a neskoro podvečer. Na Balok beach niekedy dosiahol až 20 uzlov, takže sme si aj zaskákali. Na vode žiadni iní windsurfisti, stretli sme iba Lea, lokálneho kitesurfistu, a Wolfganga z nemeckého Mannheimu, ktorý prevádzkoval príjemný bar na pobreží.

„Balok beach je v poslednom čase fakt veterná, ale veľmi príjemná pláž. Vždy je tu teplo, je tu krásny výhľad a to ma robí šťastným,“ prezradil nám dôvod, prečo tu ostal. „Aj dážď počas dňa býva osviežujúci. Príjemný hlavne pre ľudí z Európy, ktorí nie sú zvyknutí na také teploty.“

Hnedá voda na tejto pláži nám pripomenula náš domáci spot Neziderské jazero. Palmi naokolo sa tu však postarali o tropickú náladu. Po jazdení sme si dali v Pak Su na večeru morské živočíchy. Veľké menu s homárom nás v reštaurácii s výhľadom na more zaliate mesačným svitom stálo iba 14 €.  

Príjemné reštaurácie tu nájdete na každom rohu: Sebintang Seafood restaurant, Rasa Thai, Pantai Bahagia alebo River Seafood. V tejto oblasti sa nachádza aj viacero apartmánov a rezortov, napríklad Black Stone Resort, Gazma Beach Resort alebo Le Village Beach Resort, priamo na pláži Balok.

Máte tu dostatok miesta na rigovanie, svoj vercajk si môžete nechať na pláži a posedieť si v bare vedľa. Ak zatúžite po jazde vo väčších vlnách, za 30 minút ste na Cherating pláži alebo na pláži Teluk Chempedak a za 70 minút v Kijal.  

Skrytý poklad – Pláž Teluk Chempedak 

Spot, ktorý je známy svojím päťhviezdičkovým Regency Kuantan Resortom, obrovské stromy, stovky opíc, fastfoodové reštaurácie, atraktívne pláže a dobrý surfing. Severovýchodný vietor mi dovolil jazdiť cez záliv, priamo popri zelenom lese, typickej malajzijskej scenérii.

Na pláži trávilo deň pár malajzijských žien s deťmi, pár lokálnych kiterov a ja. Táto pláž má definitívne potenciál pre surfing, vlny sa tu tiahnu pekne za radom. Napriek tomu, že nás lákala predstava stráviť na tejto pláži obklopenej dažďovým pralesom viac času, naša misia nájsť nové windsurfingové spoty bola neodvratná, a tak sme sa pobrali ďalej. 

Surfový Cherating 

Našou ďalšou zastávkou bol Cherating. Na surfovej scéne dobre známa juhovýchodná dedinka. Lokálmi bola objavená pred 40 rokmi a dnes sú tu už vybudované malé hotelíky.

Stále je to však miesto nedotknuté masovým turizmom. Keď sme prišli, vlny boli nádherné. Stretli sme Taja, „utečenca“ z Kanady, ktorý nám dal tri základné informácie: „Som umelec, je to tu príjemné na život. A surfing je oveľa lepší, keď je odliv.“  

My sme však šťastie na vietor v Cheratingu nemali. Od lokála sme sa dozvedeli, že v tomto období to na windsurfing veľmi nie je, keďže severozápadný vietor blokuje záliv. Ale na konci marca a v apríli, keď začne fúkať juhovýchod, je to super.

Vietor naberal na sile, slnko vyšlo spoza mrakov a my sme sa rozhodli hľadať miesto na poobedňajšiu session. Severne od Cheratingu sa hnedé pláže menia na žltozlaté a voda premení svoju farbu z hnedej na zelenomodrú. Miestni nám radili spot v okolí Kijalu, ale nevedeli žiadne detaily.  

„Vietor fúkal zboku na breh, voda bola tyrkysovomodrá a k pobrežiu viedla malá cestička. Bude toto ten tajomný veterný záliv?“ 

Hľadanie spotu v Kijali 

A tak sme sa rozhodli toto 30 kilometrov vzdialené miesto preskúmať. Po ďalších 30 kilometroch plných slepých uličiek a nikam nevedúcich odbočiek sme dorazili ku Kijal Strawberry rezortu, ktorý však bol uzamknutý a k pláži neviedla žiadna cestička.

Tak sme išli ďalej do dediny, ktorá sa akoby vystrkuje do mora. Vietor fúkal zboku na breh, voda bola tyrkysovomodrá a k pobrežiu viedla malá cestička. Bude toto ten tajomný veterný záliv? Slnko už pomaly zapadalo za zelené vrcholky hôr, keď sme zaparkovali naše biele Pajero medzi dve palmy. Na dohľad žiadne iné auto.

Práve sme dorazili do Kijalu, typickej východnej malajzijskej dedinky, ktoré volajú Kampungs. Má 4 000 obyvateľov, ale cestou na pláž sme videli viac vodných byvolov ako ľudí. Po chvíli sa objavili deti a s neskrývaným záujmom pozorovali každý náš pohyb. Sme vari prvými windsurfistami na tomto mieste? 

Všetko vyzeralo perfektne. Už som si rigoval veci, keď sa k nám prirútilo auto. Nesmie sa tu hádam ísť do vody? Je to sväté miesto zakázané pre turistov? Hlavou mi behali rôzne myšlienky. Bol to perfektný windsurfingový spot, presne taký sme hľadali.

Bol som sklamaný, že som si nezobral aj wavovú výbavu. Vedľa nás zaparkoval jeep a muž energicky vyskočil z auta. „Ahoj, som Ibrahim. Aká je sila vetra, 4-5 bft?“ Boli sme trochu v šoku, tento muž pozná jazyk windsurfistov? Nakoniec sa nám Ibrahim priznal, že aj on trochu jazdí, ale nie v takom silnom vetre, takže je zvedavý, lebo prvýkrát uvidí niekoho, kto to zvládne.

Po pár jiboch, otočkách a skokoch sa na pláži nazbieralo dosť veľké publikum. Deti sa potom skúšali postaviť na dosku a prvýkrát v živote držali plachtu. Bol to úžasný moment a nadšený Ibrahim nás pozval k sebe domov. 

Počas ďalších dní sme severne od Kijalu ešte našli pár pekných pláží, napríklad Kemasik alebo pláže okolo Pantai Tanjong Jara, ale žiadna z nich Kijal neporazila. 

Cesta späť 

Na našej ceste späť do Kuantanu sme boli šťastní a spokojní. Naša misia bola splnená. Našli sme miesto, ktoré stálo za tú stovku prejazdených kilometrov, a v opustenej dedinke na konci sveta sme stretli lokálneho windsurfistu. Uvedomili sme si, že Malajzia je bezpečné miesto, lacná krajina s dobrou infraštruktúrou, značením aj benzínkami.

Nie je tu ťažké objavovať krajinu a hľadať svoje vlastné nové spoty. Keď sme na letisku odovzdávali naše Pajero Georgeovi, malo o pár tisíc kilometrov na tachometri viac. Pri rozlúčke som mu radšej nepovedal, že raz som zabudol zavrieť balkónové dvere a po chvíli tam už boli nasťahované makaky. Keď ma však uvideli, pekne zutekali a poslušne sa posadili na balkónové zábradlie. 

Čo si zobrať? 

Freeride 110 – 120 l dosku + 7,5 plachtu 

Väčší wave set 90 – 95 l dosku + 5,3 – 5,7 plachtu 

Nafukovacie SUP 

Kitový vercajk 

Surfovú dosku 

Stan a baterku 

Spoty 

Teluk Chempedak beach – super pre SUP, počas víkendu môže byť plno. Surfový klub je hneď na pláži. 

Balok Beach – najlepší spot blízko Kuantanu, vlny aj freeride. 

Le Village Beach Resort – dobrý na skoky a side onshore waveriding, okolo pláže pekný les. 

Cherating – surfový spot s windsurfingovým potenciálom. Surfing najlepší pri odlive.  

Pantai Chendor – dobrý na SUP, ale aj windsurfing. Je to pláž korytnačiek, takže dávajte pozor a rešpektujte prírodu. 

Kijal – opustený spot s krásnou vodou a peknými vlnami. Zoberte si so sebou aj väčšiu wave dosku a 5,7 plachtu. 

Pantai Tanjong Jara – pieskové duny, stabilný vietor a pekné vlny. 

Kampung Tanjung Resing – pokojné miesto asi 200 km južne od Kuantanu, skombinujte s výletom na ostrov Tioman. 

---

Text: Chris Pressler 

Foto: Kerstin Reiger